WE ARE ENJOYED THIS EXHIBITION VERY MUCH!
Guestbook is a common folklore of our galleries, on one hand, guestbook is sort of "presence chart" for traffic and on the other hand it serves to the average viewer as a medium, where he has the opportunity to express views on the production of a particular gallery - exhibition (note by author) view on contemporary art – and this can be done “here and now”.
Direct quotes from Tomas Makara are instructions for reading the project, but at the same time it is the point he is trying to make, if we should identify with that statement, or we should thought it is ironic – at that time using a notional quotes.
This argument is in fact according author one of the most frequent references or can be viewed as current language of the younger generation - the "comments" to visited exhibitions that are located in the Guestbook in galleries. We can think about whether it is meant really sincere or vice versa, it is only a comment added as obligation and does not refer his true feelings about exhibition.
Apart from that, the typology of reference in guest books (chronicles) can be really different: positive, sometimes enriched with broader formulation, why show it viewed in positive way, through neutral, to explicitly negative, from which it is clear that artist has failed to reach the viewer, disappointed his expectations or he just did not understand exhibited art.
Tomáš Makara starts his new project from this point, which focuses on the relationship of viewer and contemporary art. He notes in particular how it is perceived, or whether we are able to read it and how. Project was preceded by "research" of Guestbooks in selected Slovak galleries, especially those including exhibitions of contemporary art in forms other than painting, sculpture, drawing, graphics - that is the position of installation, object of intermedia and media art .
At this point we can develop reasoning why a barrier between the audience (the laity), who came to the gallery for exhibition (doing so for different reasons) and contemporary art, the nature of which is generally foreign to him is created.
One reason may be the reluctance / inability to use the viewer's own mental input in reading contemporary works, subject to persistent, but already dated opinion, that the expectation from the viewer's side is that the work of art should have in the first place hardly specifiable aesthetic value and should influence the perceiver on its own. On the other hand, precisely galleries have the option, in addition to presentations of visual art, to find and offer more ways to perceive it, although this part of the of gallery (educational) activities is still in our country more marginal. In our opinion this is also connected to creating of mentioned barriers. This aspect is invisible but an important part of the project.
It may be called by the term "antiexhibition" as it defies the traditional form of the presentation - "something presented in something" that we see mainly by our sight. In this way the dominant component is sound, which is the only part that can be grasps by the viewer, as he finds himself in the dark without the possibility to see anything.
Viewer faces only voice of anonymous people who express negative attitudes and beliefs of contemporary art and its presentation, these were "borrowed" by the author from the aforementioned guestbook.
Although it cannot be denied, that speech is deliberately exaggerated and expressive, it has also its authenticity - some of them come from the guestbook from Považská Art Gallery in Žilina. (Not)viewer is in this way exposed only to author's gesture - reflection on the art coming from visitors directly.
Mira Putisova-Sikorova - art theorist
-------------------------------------------------------------------------------
TÁTO VÝSTAVA SA NÁM VEĽMI PÁČILA!
Kniha návštev je bežným folklórom našich galérií, jednak je kniha návštev akousi „prezenčkou“ návštevnosti, a na druhej strane slúži bežnému divákovi ako médium, kde má možnosť vyjadriť svoj názor na produkciu tej-ktorej galérie – výstav (pozn. autorky textu), názor na súčasné umenie ako také - priamo „za horúca.“
Citované slová Tomáša Makaru sú návodom na čítanie jeho projektu, no zároveň i jeho pointou či už by sme sa s daným tvrdením stotožnili, alebo by sme ho mysleli ironicky – vtedy s použitím pomyselných úvodzoviek. Toto tvrdenie je totiž podľa autora jedným z najfrekventovanejších odkazov alebo, aktuálnym jazykom mladšej generácie – „komentov“ ku zhliadnutým výstavám, ktoré sa nachádzajú v návštevných knihách v galériách. Dá sa zamyslieť nad tým, či je zo strany návštevníka myslený naozaj úprimne, alebo naopak ide len o odkaz pridaný zo slušnosti či povinnosti a nereferuje tým o jeho skutočnom pocite z výstavy. Odhliadnuc od tohto faktu je typológia odkazov v knihách (kronikách) naozaj rôzna: od pozitívnych, niekedy obohatených i širšou formuláciou, prečo výstavu hodnotí kladne, cez neutrálne, až po vyslovene negatívne, z ktorých je zrejmé, že diváka neoslovila, sklamala jeho očakávania alebo vystaveným dielam jednoducho nerozumel.
Z tohto bodu vychádza projekt Tomáša Makaru, ktorý sa zameriava na vzťah diváka a súčasného výtvarného umenia. Všíma si najmä, akým spôsobom ho vníma, prípadne či je ho schopný čítať a ako. Projektu predchádzal „výskum“ návštevných kníh vo vybraných slovenských galériách, predovšetkým v tých, ktoré vo svojich dramaturgiách majú aj výstavy z oblasti súčasného umenia vo formách iných ako maľba, socha, kresba, grafika – čiže v polohe inštalácie, objektu, intermediálneho a mediálneho umenia. Na tomto mieste sa dá rozvinúť úvaha, prečo vznikajú bariéry medzi divákom (laikom), ktorý do galérie na výstavu (i keď z rozličných dôvodov) prišiel a súčasným výtvarným umením, ktorého povaha je mu spravidla cudzia. Jednou z príčin môže byť neochota/neschopnosť diváka použiť vlastný mentálny vklad pri čítaní súčasných diel, podmienená pretrvávajúcim, ale už prekonaným, očakávaním z jeho strany, že výtvarné dielo má mať v prvom rade ťažko špecifikovateľnú estetickú hodnotu a má samé oslovovať vnímateľa. Na druhej strane práve galérie majú možnosť poskytovať okrem prezentácií výtvarného umenia i spôsoby ako ho vnímať, hoci táto časť spektra galerijných (edukačných) aktivít je ešte stále v našich podmienkach viac marginálnou, čo sa tiež podpisuje pod vznik spomínaných bariér a tento aspekt je neviditeľnou, ale dôležitou súčasťou koncepcie projektu.
Možno ho označiť termínom „antivýstava“, keďže sa formou vymyká tradičnému rámcu prezentácie – teda „niečoho vystaveného v niečom“, ktoré vnímame predovšetkým zrakom. Dominantnou sa tak stala zvuková zložka, ktorá je pre diváka jedinou uchopiteľnou, keďže sa ocitne v tme bez možnosti čokoľvek vidieť. Čelí iba hlasom anonymných osôb, ktoré vyjadrujú negatívne postoje a názory ku súčasnému umeniu i jeho prezentáciám, a tieto si autor „vypožičal“ zo spomínaných návštevných kníh. Aj keď sa im nedá uprieť zámerne prehnaný expresívny prejav, majú svoju autenticitu - niektoré z nich pochádzajú i z kroník Považskej galérie umenia v Žiline. (Ne)divák je tak vystavený iba gestu autora - reflexiám na umenie pochádzajúcim z radov návštevníkov.
MIRA PUTISOVA art theorist
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára